Ako sa dá otestovať účinnosť fyzikálneho zmäkčenia vody?

Magnetické zmäkčovače (permanentné magnety, elektro-magnety, či galvanické články), ako aj najnovšie katalytický zmäkčovače vody nemenia obsah vodného kameňa vo vode. Menia len jeho fyzikálne vlastnosti tak, aby sa nemohol vodný kameň usádzať na tepelno-výmenných plochách (bojler, kávovar, práčka) ako aj iných obmývaných plochách (vodovodné potrubie, trysky na sprchách, všetky vnútorné plochy dostávajúce sa do styku s vodou).

Preto sa účinnosť fyzikálnych zmakcovacov nedá jednoducho otestovať meračmi vodivosti alebo kvapkami na zistenie tvrdosti vody.

Účinnosť fyzikálneho zmakcovaca sa určuje jedine presným meraním obmedzenia usádzania vodného kameňa na tepelno-výmenných plochách oproti stavu bez osadenej fyzikálnej úpravne vody. Sú na to však potrebné dlhodobé, technicky aj finančne náročné testy, ako aj laboratórne vybavenie.

V bežnej domácnosti sa však učinnosť danej fyzikálnej úpravy vody dá pozorovať na tom, či Vám sita perlatorov a trysky na sprche ostávajú priechodné. Druhým testom je tvrdosť usadeného kameňa na dne varnej kanvice. Fyzikálne zmäkčenie vody síce neobmedzí jeho množstvo, no usadený vodný kameň bude mäkký (ľahšie zotieratelny), alebo sýpky (vykryštalizovaný pomocou katalytického zmakcovaca). Čím je usadený vodný kameň na dne kanvice mäkší, alebo sypkejší, tým lepšie daný fyzikálny zmakcovac funguje. Pozor, aby bol takýto test relevantný, nesmie sa kanvica vyvariť tzv. nasucho. Vtedy sa teplota na jej dne podstatne zvýši (až na niekoľko stoviek °C) a aj mäkký kameň pôsobením takto vysokej teploty stvrdne. Počas testovania je preto dobré, aby na dne kanvice ostalo vždy aspoň trochu vody.