Dá sa merať tvrdosť vody pomocou TDS merača? Z predchádzajúcej odpovede (1.12.2015) je zrejmé, že je možné merať iba celkové množstvo rozpustených látok, teda nie iba Mg a Ca.

Tvrdosť vody doporučujeme merať pomocou špeciálnych kvapiek, ktoré stanovia celkový obsah (karbonátov) vápnika a horčíka rozpustených vo vode:

• Kvapky na meranie tvrdosti vody v stupňoch nemeckých (°dH)

Vodný kameň vytvárajú hlavne minerály vápnika a horčíka. Okrem týchto minerálov sa vo vode nachádza množstvo ďaších iónov, ktoré merač TDS alebo EC taktiež zahrnie do zobrazeného výsledku. Zo zobrazeného výsledku na TDS / EC merači nevieme stanoviť, koľko zo zobrazenej hodnoty tvorí vápnik a horčík, a koľko ostatné látky. Preto stanovenie tvrdosti vody TDS meračom môže poslúžiť iba ako "hrubý odhad" reálneho obsahu vápnika a horčíka a na tieto účely preto nie je vhodný!

TDS merač (alebo EC merač vodivosti) sa používa (takmer výlučne) na meranie účinnosti demineralizačných zariadení. Teda na meranie účinnost reverzných osmóz, destilátorov vody. Porovnaním TDS vstupnej a výstupnej vody z týchto demineralizačných zariadení ľahko zistíte ich účinnosť a môžete napríklad zistiť či je potrebné už vymeniť osmotickú membránu.

Podrobné vysvetlenie tvrdosti vody

Vodný kameň vytvárajú hlavne minerály vápnika a horčíka, ktoré tvoria takzvanú "karbonátovú" (nazývanú  aj "prechodnú") tvrdosť vody. Rozpustený vápnik a horčík sa totiž vo vode nachádza v tzv. "karbonátovej" forme: hydrogén-uhličitan vápenatý Ca(HCO₃)₂ a hydrogén-uhličitan horečnatý Mg(HCO₃)₂.

Z tohto dôvodu sa tvrdosť vody sa rozdeluje na karbonátovú a nekarbonátovú:

• Karbonátová (prechodná) tvrdosť:
  je spôsobená hydrogén-uhličitanmi vápníka a horčíka.
  Zahriatím vody prechádzajú hydrogén-uhličitany Ca(HCO₃) na menej rozpustné uhličitany CaCO₃, ktoré sa následne vylúhujú ako bežný vodný kameň. Tým sa (karbonátová) tvrdosť vody podstatne zmenší. Minerály vápnika totiž už nie sú rozpustené vo vode ale sú usadené ako vodný kameň. Pri zahriatí vody prebieha táto reakcia: Ca(HCO₃)₂ → CO₂ + H₂O + CaCO₃
  
  
• Nekarbonátová (trvalá) tvrdosť:
  je spôsobená prevažne síranmi, chloridmi, dusičnanmi vápenatými a horečnatými. Tieto soli se varom nevyzrážavajú, preto sa zahriatím vody (nekarbonátová) trvalá tvrdosť vody nemení.
  
  
• Celková tvrdosť:
  je daná súčtom karbonátovej a nekarbonátovej tvrdosti vody.

Obsah vápníka a hořčíka vo vode se stanovuje v mmol/L, a tiež sa prepočítava na tzv. nemecké (°dH), alebo francúzske stupne (°F).

• 1 mmol/L = 5,608°dH = 10,01°F